Saturn
Saturn
Saturn
odjakživa vzbudzoval úžas medzi planétami. Je druhou najväčšou planétou
slnečnej sústavy. To, čo ho robí výnimočným je ale práve známy pás
prstencov. Saturn, podobne ako Jupiter, má pravdepodobne pevné železné
a kamenisté jadro s priemerom menším ako 15 000 km, ktoré je obklopené
vodou v tekutom stave, čo je spôsobené najmä vysokým tlakom. Vrchné
vrstvy vysokého tlaku sú tvorené kovovým vodíkom a tekutím molekulárnym
vodíkom. Je pravdepodobné, že vývoj Saturnu bol rovnaký ako vývoj
Jupiteru. 80% hmotnosti planéty je tvorené predovšetkým héliom a
vodíkom, jadro je tvorené najmä železom, silikátmi a kyslíkom.
Atmosféra sa skladá z metánu a čpavku, zistili sa však aj stopové
množstvá fosforovodíku, propánu, etánu a acetylénu. Atmosféra Saturnu
je oveľa menej chuchvalcovitá ako Jupiterova, je skôr podobná hmle a dá
sa na nej rozoznať málo úkazov, ktoré by sa podobali Veľkej červenej
škvrne alebo hnedným a bielym škvrnám. Charakteristickým rysom sú
vodorovné pruhy oblačnosti v ktorých vanú vetry rýchlosťou až 1500
km/h. Najväčším útvarom je tzv. Annina škvrna, ktorá je podobne ako
Jupiterova červená škvrna tvorená fosforovodíkom. Za to, že Saturnova
atmosféra je omnoho menej členitá a pestrá ako Jupiterova, môže menšia
hmotnosť a nižšie teploty. V roku 1610 prvýkrát Galoleo Galilei
pozoroval Saturnove prstence. Už v roku 1655 Huygens zistil, že
prstence tiež majú svoje fázy vo vzťahu k Zemi s periódou každých 180
mesiacov. Do roku 1979, kedy sa do blízkosti Saturnu dostala sonda
Pioneer 11, boli objavené len tri prstence pomenované A, B, C. Pioneer
11 pomohol vedcom na Zemi upresniť, že Saturn má niekoľko tisícok
prstencov, pričom tie sa skladajú z ďaľších. Tieto sú usporiadané do
hlavných prstencov v poradí D, C, B, A, F, G a E. Medzi prstencami A a
B sa nachádza tzv. Cassiniho delenie. Prstence siahajú do vzdialenosti
až 150 000 km od planéty. Doteraz sa s istotou nevie, či boli prstence
pôvodne Saturnovým mesiacom, ktorý roztrhali slapové sily planéty alebo
sú to pozostatky nebulárnej hmoty.
Fyzikálne charakteristiky planéty Saturn | |
Planéta: | |
Rovníkový priemer | 120800 km |
Polárny priemer | 107100 km |
Hustota | 690 kg/m3 |
Hmotnosť | 5,69 . 1026 kg |
Perióda rotácie | 10h 14m |
Úniková rýchlosť | 35,5 km/s |
Albedo | 0,70 |
Sklon rovníka k rovine dráhy | 26°43' |
Teplota horných vrstiev atmosféry | 95 K |
Gravitačné zrýchlenie nad mrakmi (Zem = 1) | 1,19 |
Obežná dráha: | |
Veľká polos | 9,539 AU = 1427 . 106 km |
Excentricita | 0,056 |
Sklon dráhy | 2°29' |
Priemerná obežná rýchlosť | 9,65 km/s |
Mesiace | 18 |
Najvýznamnejšie zložky atmosféry | vodík (94 %), hélium (6 %) |
- ďalšie zložky atmosféry | čpavok, fosforovodík, metán, etán, acetylén, metylacetylén, propán |