Zaujimavy vesmír

Pluto

V druhej polovici minulého storočia astronómovia, ktorí sledovali obežné dráhy Uránu a Neptúnu zistili určité nezrovnalosti v ich obežných dráhach, ktoré sa dali vysvetliť ako dôsledok gravitečného pôsobenia ďalšieho telesa obiehajúceho ešte ďalej od Slnka. V rokoch 1915 a 1919 sa naozaj podarilo Pluto vyfotografovať. Pickering zmenil svoju teóriu o polohe tejto planéty a predpovedal, že perihélium môže byť bližšie k Slnku ako planéta Neptún. V pátraní sa opäť pokračovalo v roku 1930, kedy sa podarilo teleso nasnímať a presne identifikovať ako planétu, ktorú nazvali Pluto. Až v roku 1950 bol priemer Pluta odhadnutý na 5900 kma v roku 1965 pri pozorovaní zákrytu Pluta s azistilo, že jeho priemer skutočne nemôže byť väčší ako 7000 km. V roku 1976 bol na povrchu planéty objavený metánový ľad. Z pozorovaní a skúmaní odrazeného svetla od tohto ľadu sa zistilo, že priemer planéty je len 2200 km. Ako sa odhady veľkosti Pluta postupne zmenšujú, je stále menej pravdepodobné, že by bol príčinou gravitačného pôsobenia na Neptún v takej intenzite, ako sa predpokladalo. Z tohto dôvodu sa začalo s intenzívnym pátraním po ďalšej planéte Slnečnej sústavy, ktorá by sa mala nachádzať za Plutom.

Pred niekoľkými rokmi bola skutočne za Plutom objavená ďalšia planéta. Táto je však natoľko vzdialená od Slnka a jej obeh je taký veľký, že bude trvať ešte niekoľko rokov kým sa potvrdí, že sa nachádza v gravitačnom pôsobení nášho Slnka.

Ďalšia vlastnosť, ktorou sa Pluto výrazne odlišuje od ostatných planét je veľký sklon jeho obežnej dráhy k dráhe ekliptiky. Podľa jednej teórie bolo Pluto pôvodne Neptúnovým mesiacom, ktorý sa odpútal od jeho obežnej dráhy po katastrofálnej zrážke s mesiacom Tritónom. Keďže planéta je tak vzdialená od Slnka, že ju v dohľadnej budúcnosti nenavštívi žiadna kozmická sonda. O jeho fyzikálnych charakteristikách toho vieme veľmi málo. Vieme, že je to veľmi chladná planéta a že jeho teplota v lete len málokedy prekročí –220°C . Planéta má kamenné jadro, na povrchu sa vyskytuje aj metán v podobe ľadu a námrazy. Napriek nízkej gravitácií bola objavená aj tenká atmosféra z metanovej pary.