Jupiter
Jupiter
Jupiter
je najväčšou planétou slnečnej sústavy, väčšie je už len Slnko. Planéta
má 1130krát väčší objem ako Zem a je 813krát ťažší. Pri formovaní
Slnečnej sústavy mal 10krát väčší objem ako v súčasnosti, zahrieval sa
gravitačnou kontrakciou a pripomínal novú vznikajúcu hviezdu . Jadrové
reakcie vo vnútri Jupitera sa však nedokázali udržať, tak ako je to pri
Slnku. Ak by sa to nestalo, Jupiter by sa stal dvojhviezdou a slnečná
sústava by bola podstatne iná ako ju poznáme dnes. Postupne sa planéta
zvraštila, znížil sa jej jas. Teraz však tiež zo svojho vnútra vyžaruje
rovnaké množstvo energie ako príjíma zo Slnka. Veľmi silné magnetické
pole Jupitera viedlo k domnienke, že planéta má železné jadro. Po
rozsiahlych výskumoch sa však zistilo, že centrum magnetického poľa je
od stredu planéty vzdialené 10 000 km a je odklonené o 11° od rotačnej
osi. Tento bod je tiež stredom Jupiterovej magnetosféry. Tá siaha do
vzdialenosti 10 miliónov kilometrov. Približne v polovičnej
vzdialenosti má magnetosféra najväčšiu teplotu, asi 17krát viac ako v
strede Slnka. Jupiter ako aj ostatné vonkajšie planéty je tvorený
prevažne z plynu a kvapalín, najmä z vodíku a hélia (podobne ako
Slnko). Ak by mal pevné jadro, pravdepodobne by nebolo väčšie ako Zem.
Nad ním by sa vyskytovala viac ako 6000 km hrubá vrstva ľadu, ktorý by
sa tu udržal v pevnom skupenstve nie vďaka nízkym teplotám (Jupiter je
naopak známy svojou vysokou teplotou) ale kvôli obrovskému tlaku.
Značnú časť planéty tvorí roztavený kovový vodík. Nad touto vrstvou sa
nachádza prechodová zóna prechádzajúca do vrstvy tekutého molekulárneho
vodíku. Jupiter je charakteristický svojimi farebnými búrkovými mrakmi,
tvorenými v troposfére. Predpokladáme, že nižšie mraky sú podobne ako
na Zemi tvorené vodnou parou. Ešte väčšia oblačnosť je tvorená síranom
amónnym, v ešte väčších výškach už len čistým čpavkom. Asi 60 km naj
najvyššou vrstov mrakov sa nachádza troposféra, ktorá plynulo prechádza
do stratosféry, kde sa teploty pohybujú okolo -–100°C . Vo vyššej
vrstve – ionnosfére teplota však opäť vzrastá. Atmosféra je zložitý
systém s dobre viditeľnými horizontálnymi pásmi. Najvýraznejším útvarom
na Jupiteri je tzv. Červená škvrna. Jedná sa o tehlovo-červený útvar,
ktorý je asi 3krát väčší ako Zem. Je považovaná za systém s vyšším
tlakom ako okolie a pripomína obrovskú búrku. Vyskytuje sa vo väčších
výškach a nižších teplotách ako má väčšina Jupiterovej oblačnosti.
Veľká červená škvrna je takmer určite vyústenie nejakého prúdenia
plynu, ktorý vystupuje do veľkej výšky z hlbín Jupiterovej atmosféry,
ale prúdenie hmoty od škvrny je nepatrnné. Búrka, ktorá trvá už viac
ako 3000 rokov však mení svoju intenzitu. Pre tropický pás Jupitera sú
charakteristické útvary v pravideľných vzdialenostiach. Na severnej
pologuli sa vyskytujú aj malé hnedé búrky, ktoré rotujú obrovskou
rýchlosťou v protismere hodinových ručičiek. Tieto útvary sa spájajú a
rozpájajú. Najväčšia aktivita v Jupiterovej oblačnosti je v oblasti
okolo Veľkej červenej škvrny. Čas od času sa na jej okraji objaví pruh
bielych mrakov.
Po prelete sondy Voyager sa zistili aj výrazné prstence Jupitera, ktoré sú však omnoho menej viditeľné ako pri Saturne, sú však veľmi tenké a úzke.
Fyzikálne charakteristiky planéty Jupiter | |
Planéta: | |
Rovníkový priemer | 142800 km |
Polárny priemer | 135500 km |
Hustota | 1330 kg/m3 |
Hmotnosť | 1,90 . 1027 kg |
Perióda rotácie | 9h 50m 30s |
Úniková rýchlosť | 59,6 km/s |
Albedo | 0,73 |
Sklon rovníku k rovine dráhy | 3°07' |
Teplota horných vrstiev atmosféry | 125 K |
Gravitačné zrýchlenie nad mrakmi (Zem = 1) | 2,69 |
Obežná dráha: | |
Veľká polos | 5,203 AU = 778,3 . 106 km |
Excentricita | 0,048 |
Sklon dráhy | 1°15' |
Siderická obežná doba | 11,86 roku |
Priemerná obežná rýchlosť | 13,06 km/s |
Mesiace | 16 |
Najvýznamnejšie zložky atmosféry | vodík (takmer 90 %), helium (10 %) |
- ďalšie zložky atmosféry | metán, čpavok, etán, acetylén, vodná para, fosforovodík, oxid uhoľnatý, tetrahydrid germánia |